Bloog.sk

Do tretice všetko najlepšie. Tomuto tvrdeniu zjavne neverí štúdio Related Designs, ktoré sa po Anno 1602, 1503 a 1701 pustilo aj do štvrtého pokračovania s číslovkou 1404. A o čože tu vlastne ide? O nič menšie než poriadne komplexnú a zložitú budovateľskú stratégiu. Všetko sa začína u ľudí a tí vaši majú dovedna 8 potrieb, na ktorých uspokojenie existuje spolu 65 prostriedkov. A bude to celkom fuška.

Na ilustráciu uvedieme situáciu, keď zložitým budovaním zabezpečíte prísun chleba a vody, no po čase začne mať šľachta chuť na mäsko. V tej chvíli máte možnosť buď vysúkať rukávy a všetko to zabezpečiť, navyše vymyslieť inteligentné zásobovanie, alebo vytiahnuť Marxov kapitál a radšej stvoriť beztriednu spoločnosť. Veselú zábavu pri ďalších siedmich potrebách.

Okrem stavania nových monumentálnych stavieb, vyvíjania technológií a podobne príde čas aj na expanziu a ručné a stručné riešenie susedských sporov. No rodení diplomati či politici sa tiež budú mať kde realizovať. Takto sa so zvoleným národom prekopete zo stredoveku až k moderným dejinám. Jednoducho možnosti sú takmer neobmedzené (to však platí aj pre povinnosti). Grafika sa klasicky posunie s dobou, a tak by sme nemali prísť o chuťovky typu HDR, podporované rozhrania sú DirectX 9 aj 10, rozklad výpočtov je možný aj na viac jadier. Budovať sa začne v septembri 2009.

Pripadajú vám stratégie na jedno kopyto? Niečo staviate, niečo zbierate a budujete bojové jednotky, ktorými potom prevalcujete nepriateľskú pevnosť… Že okrem lepšej grafiky nič nové? A už ste niekedy vydávali cez mikrofón príkazy bojovým jednotkám na monitore?

Práve o tom je najnovšia stratégia Tom Clancy: EndWar, ktorej dej sa točí okolo tretej svetovej vojny. V blízkej budúcnosti je už celá zem pod protiraketovým štítom, takže nukleárne hlavice nepredstavujú hrozbu. Vojna sa vedie na povrchu a môže za ňu, ako inak, konfl ikt troch strán – USA, Európska federácia a Rusko so svojou gigantickou armádou. Hlavnou príčinou konfliktov je najmä globálna ropná kríza a teroristi. Všetci sú už takmer na suchu a preto vedú vzájomné boje o posledné zvyšky ropy u susedov. Ako vystrihnuté zo života.

Svoje príkazy môžete samozrejme aj naďalej zadávať pomocou myši alebo herných ovládačov, ale nie je to taká zábava ako povedať do mikrofónu na slúchadlách „Unit – Two – Move – Alfa“ (jednotka 2 presun na stanovisko Alfa) alebo „Unit – Four – Attack – Target – Five“ (štvorka útočiť na cieľ číslo 5). Hlasové povely sú predsa len o niečom inom a je ich tu naozaj viac ako dosť! Je to vôbec prvá stratégia, v ktorej sa zaobídete úplne bez ovládačov, rovnako ako skutočný armádny generál. Nasadíte si headset, posadíte sa do kresla a „kričíte na neschopných podriadených“ kam sa majú presunúť a kedy na koho útočiť. Samozrejme hlasové povely možno aj kombinovať s klasickým ovládaním, čo ešte zefektívni vaše akcie.

K dispozícii máte pohľad zo satelitu, z veliteľského stanoviska na zemi alebo pohľad vybranej bojovej jednotky – od vojakov, cez tanky, až po vrtuľníky (celkovo 7 typov bojových jednotiek). Hra má výborné grafické spracovanie. Pochvalu si zaslúžia nielen bojové jednotky alebo celkové prostredie, kde vidíte napríklad aj krásny západ slnka. Misie sú pomerne rozsiahle a k dispozícii je aj multiplayer mód s hrou po sieti.

Ovládanie hlasom bolo veľmi zábavné. Program rozpoznával povely presne a rýchlo, takže sa naozaj dá plne spoľahnúť len na mikrofón a slúchadlá. Hra Tom Clancy‘s EndWar prichádza po dlhej dobe so skutočnými inovatívnymi prvkami v ovládaní a aj samotnom hraní strategických hier.

Rýchla jazda a vôňa benzínu …to je to, čo nás vždy láka sadnúť si za volant svojho nalešteného tátoša.

Milovníci pretekárskych hier na počítačoch sa delia na dve skupiny. Do prvej z nich zapadajú všetci „simulanti“, ktorým ide o čo najvernejší pocit zo samotnej jazdy. Tí sa utápajú v reálnom správaní sa vozidla, množstve náhradných dielov, tisícke pneumatík a bez poriadneho volantu si hru ani nespustia. Druhou skupinou sú zase hráči bažiaci po čo najväčšej zábave a pri „autíčkach“ sa chcú iba jednoducho odreagovať. A práve pre druhú menovanú skupinu nastávajú zlaté časy čistej zábavy, nakoľko k nám z konzolového sveta mieri skvelý Burnout Paradise. GRID už totiž máme dávno dohraný, posledný diel Zombie série Need for Speed okolo nás preplával bez povšimnutia a Flatout: UT je po dvadsiatom dohraní nuda – nepríjemná, avšak reálna situácia milovníka arkádových pretekov. Práve v tomto období sucha predstavuje Burnout Paradise vítané osvieženie, plné skutočných kúskov ovocia.

Prvý kontakt s hrou je príjemný – predstavenie fiktívneho mesta Paradise City je štýlové a dokonca sme v zdraví prežili titulný song od Guns and Roses, ktorý je až príliš chytľavý a po týždni hrania si ho budete pospevovať aj pri večernej hodinke gymnastiky. Takže hurá na vrakovisko, kde sa nachádza prvý kus pojazdného šrotu, s ktorým sa vyráža do ulíc na preteky. Priznáme sa, že sme sa mierne zľakli systému výberu pretekov, kde sa rovnako ako napríklad v NFS: Undercover musíte potulovať po meste a hľadať preteky. Burnout Paradise však neponúka nemocenskú sterilitu, ale po krátkom oťukaní sa skončíte dlhé hodiny jednoduchým prechádzaním mesta a čo najtesnejším kľučkovaním pomedzi zavadzajúce autá. Taktiež tu na vás čaká ohromné množstvo prekvapení v podobe odhaľovania skratiek, rozbíjaní reklamných pútačov a skákaní do výšky. Celé mesto je skutočne originálne a žije si svojim životom. Nuda je preň neznáme slovo a mnohokrát sa vám naskytnú doslova úžasné scenérie, ktoré stoja aj za zarámovaný screenshot.

Samotné preteky si vyberáte pri križovatkách a výhry v nich vám zabezpečujú nielen kariérny postup, ale hlavne nové autá a ďalšie, pred tým neprístupné preteky. Klasickou disciplínou sú preteky z bodu A do bodu B, ktorý je ale sťažený tým, že nemáte presne vymedzenú trasu a do cieľa sa tak môžete dostať aj poriadnou okľukou. V tomto prípade sa vám hodia natrénované hodiny bezcieľneho jazdenia, nakoľko sa jazdí len podľa mapy a na odklonenie sa od optimálnej trasy stačí okamih nepozornosti. Pre nás sa však stal najzábavnejším mód, kde sa musí dosiahnuť určitý počet „odstavených“ oponentov. Tí sa najlepšie „odstavujú“ vytlačením o nejakú veľmi, ale veľmi pevnú prekážku, ktorá pred rútiacim sa autom proste neuhne. Následná spomalená ukážka totálneho rozsekania auta je úžasná a pokrútený plech vám pridá do tela ďalšiu dávku adrenalínu. Zábavný je aj mód predvádzania kaskadérskych kúskov, ktorý si však vyžaduje priam dokonalú znalosť celého mesta.

Pri arkádových pretekoch sa mnohokrát nadáva na nereálny jazdný model. Burnout Paradise je však svetlou výnimkou a ponúka skvelú vyváženosť, dynamiku a totálnu akciu. Autá sa nesprávajú nijak tragicky a po celú dobu sú plne pod kontrolou. Veľmi dobre je spracovaná vysoká rýchlosť, pri ktorej je vyhýbanie sa v bežnej cestnej premávke skutočne adrenalínovým zážitkom, hlavne keď za tesné minutia zbierate drahocenné nitro. Grafi cká stránka hry je zvládnutá veľmi dobre – pri maximálnych detailoch je pôžitok z besnenia na cestách špičkový a k slabším zostavám je hra zase veľmi milá. Zaujímavosťou je podpora hrania až na troch monitoroch súčasne, čo však využije len málokto.

Burnout Paradise: The Ultimate Box tak prináša šťavnatú porciu zábavy, ktorá je oproti svojej konzolovej verzii rozšírená o množstvo pretekov, reálne počasie a okrem áut tu nájdete aj motorky. Jediným mínusom sa nám tak zdalo menu hry, ktoré je riešené skutočne nešťastne a prvotné hľadanie východu z hry skončilo pri fungujúcej kombinácii ALT+F4. Burnout Paradise: The Ultimate Box určite zaujme všetkých hráčov hľadajúcich odreagovanie sa. Ak sa vám navyše páčia podobne deštruktívne preteky série Flatout, budete z hrania vyslovene nadšení. Čaro z postupného objavovania mesta len tak rýchlo nevyprchá a budete urputne hľadať každú skratku a kvôli poslednému nerozbitému bilboardu budete ochotní položiť aj váš virtuálny život.