Bloog.sk

Najlacnejší zástupca vychádza z jadra NVIDIA G96, pričom stavia na jeho novšej 55 nm verzii, prinášajúcej veľmi dobré prevádzkové vlastnosti a vynikajúce možnosti pretaktovania. Celkový výkon sa vo veľkej miere odvíja od počtu Stream procesorov, ktorých je v prípade tejto karty 16, čo ju zaraďuje do nižšej výkonnostnej kategórie a stavia do role nástupcu pomerne úspešnej GeForce 8500 GT. Menší počet Stream procesorov je tu však kompenzovaný 128- bit širokou pamäťovou zbernicou, ktorá sa pri konkurenčných Low-end grafických kartách až tak bežne nevyskytuje. Pri väčšine modelov založených na GPU GeForce 9400 GT môžete naraziť na pamäte typu DDR2 s pracovnou frekvenciou do 1 GHz, v prípade nami testovaného modelu sú to však rýchlejšie GDDR3 na 1,4 GHz. Rozdiel vo výkone medzi verziami s DDR2 a GDDR3 pamäťami nie je extrémne veľký, čo je však spôsobené výkonom samotného jadra. Rozdiel nastáva až pri pretaktovaní, kde sú práve GDDR3 pamäte výrazne poddajnejšie a umožňujú dosiahnuť pomerne zaujímavé pracovné frekvencie.

Testovaný model firmy ZOTAC sa nedrží referenčného dizajnu a hneď na prvý pohľad zaujme svojim atypicky rozmerným pasívnym chladičom, ktorý presahuje aj na jeho spodnú časť. Vďaka tomu sme mali menší problém pri našej testovacej základnej doske ASUS Rampage II Extreme, ktorá má umiestnenú dedikovanú zvukovú kartu v PCIe x1 slote hneď nad grafickou kartou. Jediným riešením bolo odmontovanie ochranného plechu zo zvukovej karty, avšak je vysoko nepravdepodobné, že si niekto túto kartu kúpi k jednej z najvýkonnejších základných dosiek súčasnosti. Chladič si svoju úlohu plní na výbornú a pri bežnej prevádzke sme sa nedostali s teplotou nad 55 °C. Prekvapenie nás čakalo aj pri dlhodobom testovaní, keď sa teplota jadra ustálila na hodnote 66 °C. Treba však mať na pamäti dobrú cirkuláciu vzduchu v skrinke, bez ktorej je pasívne chladená grafická karta odsúdená k záhube.

Po výkonnostnej stránke sme sa logicky nedočkali žiadneho prekvapenia – len samotné GDDR3 pamäte karte extrémne nepomôžu. Vďaka pomerne nízkym pracovným frekvenciám je tu však vysoký potenciál pri pretaktovaní a my sme skončili pri jadre na 700 MHz (pôvodne 550 MHz), pri Stream procesoroch na 1700 MHz (pôvodne 1375 MHz) a nakoniec pri pamätiach až na 1800 MHz (pôvodne 1400 MHz). Výsledný nárast výkonu v hrách sa pohyboval do približne 20%, čo určite stojí za tú chvíľu trápenia pri hľadaní optimálnych frekvencií. Pozitívne bolo aj minimálne zvýšenie teploty jadra, avšak ako sme už spomínali, pasívne chladená grafická karta potrebuje dobre „dýchajúcu“ skrinku.