FEDORA 10
Hoci prišla Fedora 10 na svet iba pred polrokom, niektoré stránky sa o nej vyjadrili oslavne – pravdaže, najmä čo sa týka vylepšení. Fedora má naozaj silný chrbát – zázemie v červenom klobúku značky Red Hat. Postoj tímu tohto voľne dostupného projektu je však iný v porovnaní s konkurenčným menu z tučniakovho mäsa – predovšetkým iba orientácia na slobodný softvér, čo nepriláka nováčikov, pretože tých nezaujímajú licenčné úskalia. Chcú počuť hudbu či pozerať filmy. S Fedorou sa im to hneď nepodarí – kodeky a pluginy si budú musieť doinštalovať, pretože ich zaradenie do distribúcie by bolo v rozpore s ideami slobodného softvéru – aspoň tak uvažujú autori Fedory. Nováčikovia a mnohí ďalší užívatelia však myslia opačne. Vyššie uvedené obmedzenia sa pravdaže netýkajú formátov ako Ogg Vorbis, Theora Video, Speex či Flac, pretože na tieto nie sú uvalené patentové reštrikcie. Fedora používa poslednú stabilnú verziu X.org, ktorá je zase bez podpory proprietárnych ovládačov nVidia. Slobodný ovládač bude pravdaže fungovať, ale bez 3D, čo mnohých sklame.
Čo je Fedora?
Fedora vychádza z Red Hat Linuxu (www.redhat.com) a objavila sa v čase, keď sa Red Hat rozhodol celkom uzavrieť a všetky svoje produkty (v binárnej podobe) predávať. Niektorí IT odborníci toto kritizovali, pretože na jednej strane (podľa licencie) musia byť zdrojové kódy k dispozícii každému, čo využil napríklad CentOS (www.centos.org), čo je de facto verná kópia súčasného Red Hat prístupná zadarmo (a sú aj ďalšie); na druhej strane existujú rovnako dobré riešenia (OpenSuse, Ubuntu, Slackware…). Red Hat však poskytuje služby a v situácii akéhoľkovek nasadenia musí mať firma aj tak ľudí pre rôzne stratégie a v prípade komercionalizácie ide o najmä o podporu, za ktorú sa platí. Red Hat Linux vo verzii 9 bol posledný ako slobodne dostupný. Popri ňom sa paralelne začal vyvíjať iný s DNA svojho „rodiča”. Vznikla tak Fedora – dieťa Red Hat, zároveň aj jeho testovacia verzia. V čase okolo roku 2002, kedy sa objavila jej prvá podoba, neboli veľké rozdiely oproti Red Hat, ale čím viac sa vzďaľujeme od vyššie uvedeného roku, tým je rozdielov viac. Fedora sa stala veľmi známou a dnes ju používa aj vesmírna agentúra NASA.
Inštalácia
Fedora prevzala ideu Live CD z Ubuntu, keďže kedysi boli inštalačné a Live CD oddelené. Dnes môžete inštalovať Linux rovno z Live CD a nemusíte mať popritom zvlášť poruke nijaké inštalačné médium. Po nabehnutí systému z CD a nahliadnutím do krásy desktopu Fedory uvidíte prostredie GNOME a na ploche ikonu „Install to Hard Drive” (Inštalovať na pevný disk). Ak na ňu kliknete, bude nasledovať štandardný postup pre voľbu jazyka, diskového oddielu, klávesnice, času atď. Inštalácia bude rýchla a nemala by trvať viac ako 10 minút, pretože pracujete s CD (nie DVD), kde je oveľa menší počet balíkov. Ale budete mať všetky najzákladnejšie aplikácie ako Firefox, AbiWord (pre kancelárske práce), Rhythmbox, GIMP, Evolution, Totem atď.
Fedora pod lupou a novinky
Jedným z vylepšení je podstatné urýchlenie procesu bootovania, ktorý zabezpečuje Plymouth – náhrada staršieho RHGB (Red Hat Graphical Boot). Nechýba ani audio server PulseAudio, vynikajúci manažér siete a správca RPM balíkov PackageKit, ktorý funguje rovnako ako APT (z Debian Linuxu) – balíky sťahuje z internetu. Dostanete sa k nemu z menu System > Administration > Add/Remove Software. Pre DVD fi lmy či MP3 je potrebné doinštalovať programy a PackageKit musí mať k nim internetovú cestu. Toto docielite pomocou tzv. RPM Fusion (a príkazom): su -c ‚rpm -ivh http://download1.rpmfusion.org/ free/fedora/rpmfusion-free-release-stable.noarch. rpm http://download1.rpmfusion.org/nonfree/fedora/ rpmfusion-nonfree-release-stable.noarch.rpm‘ Odteraz, ak narazíte na chýbajúci kodek, PackageKit vás na to upozorní a ponúkne vám možnosť vyhľadať a stiahnuť požadovaný súbor alebo plugin/kodek z repozitára RPM Fusion.