Bloog.sk

Viete, čo sa stane pred tým, ako sa vôbec začne štartovať systém? S touto vedomosťou štart počítača príliš neurychlíte, budete ale vedieť oveľa lepšie riešiť prípadné problémy.

Doby, kedy bol BIOS jediným štandardom pre základný beh počítača, už sú chvíľu preč. Stále častejšie sa hlási o slovo jeho modernejší nástupca v podobe EFI; používajú ho treba počítača Apple a podporu pre EFI priniesol vo svojich 64-bitových systémoch aj Microsoft. Napriek tomu je stále prastarý BIOS v drvivej prevahe a stará sa o štart väčšiny počítačov.

Skoky po adresách

Vo fáze nazvanej POST sa procesor pokúsi vykonať inštrukcie na štandardnej adrese (0xFFFF0). Tam je uložená práve BIOSová procedura pre štart počítača, ktorá sa okrem iného postará o zavedenie systému z disku. BIOS sa pozrie na posledné bajty prvého sektora na dostupnom médiu (podľa zadaného poradia), a ak tu nájde magické slovko 0xAA55, oznamujúce, že zariadenie je schopné bootovanie, pokračuje zavádzanie. BIOS načíta z disku prvý sektor (zvyčajne MBR, prípadne VBR) do pamäte
a odošle príslušnú časť procesoru na spustenie. Kedysi tu mohol byť uložený priamo hlavný zavádzač systému, dnes má ale zvyčajne kód boot sektora za úlohu len zavedenie a spustenie sekundárneho bootovacieho nástroja. Tým je napríklad NTLDR z Windows (áno, to je to, čo súvisí so známym problémom), alebo linuxové LILO či moderný GRUB. Tieto nástroje umožnia voľbu operačného systému, dokážu štartovať aj z iného ako primárneho média a podobne.
Moderné počítače dokážu štartovať systém aj priamo zo siete, presnejšie povedané zo servera, k čomu dnes slúži napríklad univerzálny štandard PXE (Preboot execution Environment). Pomocou základnej sady protokolov dokáže načítať bootstrap a odovzdať mu riadenie – pre načítanie sieťového bootovacieho kódu sa používa protokol TFTP (Trivial FTP), ďalšie kroky už záležia práve na bootstrape.

Kroky a krôčiky k systému

V ďalšej fáze sa už pozrieme len na štart Windows. U klasickej série NT (končí Windows XP) sa o všetko stará spomínaný NTLDR, ktorý v sebe skrýva dva programy. Prvý prepne procesor z reálneho módu (to je ten, ktorý sme zdedili po prvých ATéčkách a ktorý využíva BIOS) do 32bitového chráneného módu a spustí druhú časť. Tá sa postará o sprístupnenie disku alebo siete a načíta obsah súboru boot.ini, ktorý určuje pozíciu a poradie systémov (je-li ich viac). Okrem možnosti tradičného štartu systému sa NTLDR postará tiež o prípadné nájdenie súboru s obsahom uspaného systému (hiberfil.sys).
Po zobrazení ponuky sa už zavádza samotný systém (64bitové systémy sa navyše prepnú do príslušného režimu). Najprv sa zavedie samotné jadro (ntoskrnl.exe), potom vrstva pre ovládanie hardvéru (hal.dll), nástroje pre ladenie (kdcom.dll) a základné ovládače grafiky (bootvid.dll). V tomto čase sa už spustia základné procesy a systém je pripravený pre zavedenie systémových ovládačov a služieb.

U Visty sa mnohé zmenilo. Miesto NTLDR sa teraz zavádza Windows Boot Manager (Bootmgr), ktorý už nenačítá dáta z textového boot.ini, ale z Boot
Configuration Data, čo je malý súbor registrov uložený buď tradične na disku (v c:\boot\bcd), alebo u moderných strojov priamo v EFI (pozri rámček). Následne sa spustí buď prebúdzanie z režimu hibernácie (procesom winresume.exe), alebo zavedenie samotného systému (winload.exe), ktoré sa opäť postará o prepnutie do správneho režimu procesora, zavedenie jadra systému (ntoskrnl.exe), HALu a systémových ovládačov. Dôvodom k tejto zmene bola práve príprava na prechod od BIOSu k EFI, ktorá je teraz z pohľadu operačného systéme úplne bezproblémová.